Potrebujú robotníci svoju vlastnú politickú stranu?
Robotníci tvoria v každej spoločnosti veľkú časť obyvateľstva. Svojou prácou vytvárajú veľmi hmatateľné hodnoty a nijaké spoločenstvo sa nemôže bez ich práce zaobísť. Práve práca býva poväčšinou ich jediným tovarom, ktorým môžu prispieť do dnešnej trhovej spoločnosti. Trhovej v zmysle, že každý predáva čo sa dá predať a o čo majú ostatní záujem. Robotníci sa nemusia báť, že by o ich produkt, prácu nebol záujem a pritom sú mnohí bez práce.
Ako je to vôbec možné?
Kapitalizmus, alebo jeho slovenský klon robotníkom nepraje. Od 89 roku sa snaží robotníkov presvedčiť, že sú bezvýznamní, sprostí a musia byť vďační svojím láskavým a milosrdným zamestnávateľom, že im oni milostivo dávajú prácu. Že by bez svojich obetavých zamestnávateľov pokapali od hladu, pretože by nemali prácu.
Pritom je to vlastne naopak. Páni kapitalisti by pokapali bez robotníctva od hladu. Svoje schopnosti vedieť organizovať a riadiť si nechávajú dobre zaplatiť. Robotníkom však právo na dobrý plat za schopnosť pracovať nedožičia. Keď pán podnikateľ vďaka svojej sprostosti a lajdáckosti položí firmu, nič sa nedeje. Má pripravenú druhú firmu, do ktorej popresúval majetok tej skrachovanej, alebo má dobre zašité účty. Žije si dobre ďalej. Robotník skončí na ulici akoby ani človek nebol. Celá spoločnosť sa tvári veľmi láskavo ak mu dá nejakú žobrácku podporu, hoci funguje aj naďalej iba vďaka jeho práci. Celá robotnícka spoločnosť funguje ako nárazník na tlmenie rôznych kapitalistických kríz. Je to účelovo vymyslený systém. Hospodárstvu sa darí, podnikatelia si mastia bruchá? Naberieme robotníkov z radov nezamestnaných. Kapitalistický režim ich drží za žobráckych podmienok ako pracovnú rezervu. Dobre ich vyšťavíme a keď sa znovu objavia problémy, tak ich znovu vykopneme na ulicu.
Aby sa mohli páni podnikatelia takto správať, k tomu potrebujú pre svoje podmienky a podľa svojich predstáv upravené zákony. A tak to aj je. Poslanci v parlamente sa grupujú najviac práve z radov podnikateľov. A keď nie priamo z ich radov, tak sú aspoň z kapitalistických radov priplácaní - lobovaní.
A TO SA MUSÍ ZMENIŤ. Robotníci jednoducho musia byť v parlamente. Musia mať silnú politickú stranu, ktorá ich tam dostane. Musia mať silnú politickú stranu v ktorej sa budú organizovať. Iba tak ukážu, akú majú skutočnú silu. Iba takým spôsobom si môžu vybojovať v spoločnosti postavenie, aké si zaslúžia.
Vždy keď som začal aj v minulosti hovoriť na podobnú tému, okamžite sa do mňa pustili inteligenti z celého politického spektra. Čo by ste chceli robotníci vládnuť? Nebolo toho dosť pred 89 rokom? Ja som im odpovedal: Robotníci tu nikdy nevládli a ani vládnuť nechceli a ani vládnuť nechcú!
V demokratickej spoločnosti, ak sa tá spoločnosť takto vznešene sama seba nazýva, však má taká veľká sociálnospoločenská skupina, akou sú robotníci, právo vyjadrovať k tomu čo sa v spoločnosti deje. Ma právo sa vyjadrovať k tomu, ako sa bohatstvo spoločnosti, spoločný národný produkt prerozdeluje! A preto potrebujeme vlastnú politickú stranu. Aby nás bolo počuť.
A potrebujeme víziu do budúcna. Aby sme vedeli čo nás čaká
A potrebujeme oddaných robotníkov, aby nás neustále nerozbíjali a neatomizovali
A potrebujeme múdrych členov, aby vedeli vzdorovať inteligentným kecalom
Potrebujeme čestných kamarátov, aby nepodľahli kapitalistickým verbovačom
Robotníci už mali svoju stranu v parlamente. ZRS. Boli tam aj čestní aj šikovní ľudia. Lenže okrem Ľuptáka boli všetci bez absolútnych skúseností. A tam kde ZRS zlyhalo a kde skončilo musí ROSA pokračovať. Režim robotníkom nežičí. To som tu už napísal. No a? Musíme sa naučiť fungovať v podmienkach aké sú. Netvrdím, že cesta je ľahká a jednoduchá. Naopak. Všetko čo nás čaká bude ťažké a komplikované. Sme rozbití, nedôverčiví, sklamaní a neustále klamaní.
Tí však čo sme chytrejší ako ostatní máme ľudskú povinnosť otvárať tým menej šikovným oči!
S Rosou bolo tiež dobre vybabrané. Celá legislatíva je robená pre druhú stranu. Pre pánov kapitalistov a ich koncerny. A aj keď sa niekedy stane, že zákonodarci nechali niekde dieru, tak poslušní sudcovia zaberú a vysvetlia zákony tak, aby nepomohli tým slabším.
Aj preto musíme mať silnú stranu. Aby sme neboli stále iba my tými slabšími, bez rešpektu!