Na Slovensku prebieha bezohľadný politický boj dvoch kapitalistických skupín. Jedna je reprezentovaná R. Ficom, predsedom strany Smer. Je to skupina, ktorá na Slovensku presadzuje kapitalistický systém európskeho typu, ako ho poznáme napríklad z Nemecka, Francúzska, alebo Škandinávie.
Druhá je reprezentovaná prezidentom Kiskom, ale aj Sulíkom a Matovičom. Je to skupina, ktorá by na Slovensku rada zaviedla kapitalizmus, ako ho poznáme z vlád M. Dzurindu, alebo I. Radičovej. Je to typ toho najbezohľadnejšieho kapitalizmu, aký poznáme. Kapitalizmu z počiatku jeho vzniku, ktorý ešte nebol poľudštený bojom robotníkov za svoje práva. Ten kapitalizmus existuje už iba v niektorých postkomunistických štátoch. Pádom socializmu uchopil totálnu moc nad štátom a jeho ekonomikou. To využil na zavedenie priam skleníkových podmienok pre kapitál a zotročenie robotníkov. Na takýto typ kapitalizmu sme neboli pripravení. Preto sme s ním nedokázali bojovať. Stali sa z nás otroci, bez akýchkoľvek práv. Následne bol rozkradnutý majetok štátu, ktorý budovali generácie robotníkov.
Tento bezohľadný kapitalistický režim sme dokázali povaliť iba tak, že sme vo voľbách dali hlasy Smeru, ktorý v našich očiach reprezentoval návrat k ľudským podmienkam. Smer vedel prečo sa dostal k moci a postupne upravoval zákony tak, aby sa život robotníkov ale aj ostatných pracujúcich začal zlepšovať. Upravil Zákonník práce, posilnil postavenie odborov a pod. V roku 2010 sa veľmi pochybným spôsobom dostala k moci liberálna pravica. Po bujarých oslavách začala s okamžitou rekonštrukciou pracovného práva a začala s prípravou na rozkradnutie zvyšku národného majetku. Tým dokázala, že pre pracujúcich ľudí, robotníkov a obyčajného človeka, je absolútne neprijateľná. Našťastie nedokázala dovládnuť a po dvoch rokoch jej vláda padla.
Poučení jej pôsobením, sme dali Smeru možnosť vládnuť bez koaličných partnerov. Ten znovu vrátil pracovné právo, do predošlej podoby. Odvtedy, od roku 2012, je stále pri moci, hoci dnes, už nie sám.
Liberálny kapitalizmus na čele s Kiskom, sa nechce zmieriť s tým, že nemá moc nad štátom a jeho zdrojmi. Neustále intriguje a vyvoláva nepokoje. K tomu mu slúžia tie najnemožnejšie zámienky. Posledná je vražda novinára a jeho družky. Tento zločin využíva tak bezohľadne, že to až vyvoláva otázku, či ho nemá na svedomí.
Robotníčky a robotníci tieto odporné intrigy veľmi razantne odmietajú. Ak sa liberálni pravičiaci tvária ako štít demokracie, tak nech si počkajú na nové voľby. V nich sa ukáže, akú majú dôveru v spoločnosti.
Uvedomujeme si, že všade v Európe vrátane Ruska, ale aj inde, vo väčšine sveta, vládne kapitalizmus. Má však rôzne podoby. Kto tvrdí, že tu zavedie socializmus, klame. To nie je vzhľadom na okolnosti možné. My robotníci to vieme. Vieme aj to, že aké bude Slovensko, to záleží hlavne na nás. Už sa nemôžeme iba prizerať, na bezcharakterný politický boj. Taký boj, aký na Slovensku prebieha aj teraz. Boj, v ktorom sa vraždí.
Preto sa Robotnícka svojpomoc obracia na všetkých ľudí, ktorí sa živia poctivou prácou. Ktorí nemajú nič nakradnuté a potrebujú pre svoju prácu, pre svoj život pokoj.
Podporte nás, aby sme dokázali zastaviť dravcov, ktorí chcú zavliecť Slovensko do minulosti. Tento štát potrebuje silnú robotnícku organizáciu, ktorá zastaví snahy o rozvrat, ktorého jediným cieľom je dokradnutie národného majetku a totálne zotročenie pracujúcich.
Robotnícka svojpomoc si ako hlavný cieľ svojej činnosti vytyčuje VYROVNANIE PRACOVNÝCH A ŽIVOTNÝCH PODMIENOK slovenských pracujúcich TAKÝM ISTÝM PODMIENKAM, V AKÝCH ŽIJÚ ROBOTNÍCI na ZÁPADE. V tomto nevidíme žiaden väčší problém
Práve k tomu potrebujeme silnú organizáciu, ktorá dokáže vyvinúť dostatočný tlak na vládu štátu
Verím, že každý skutočný ľavičiar podporí snahu slovenských robotníkov očistiť politický systém, od zradcov a sluhov zahraničného kapitálu
Miroslav Kočnár
Takzvané verejnoprávne média, sa veľmi hrubým a neprofesionálnym spôsobom pridali na stranu opozície. Je to odsúdeniahodne správanie. Na Slovensku sú aj diváci, ktorí si neželajú štátny prevrat, ktorý pripravuje liberálna pravica. Úplne jasne a nedvojzmyselne sa o prevrate vyjadrila Ďuriš Nicholsonová, popredná opozičná politička. Robotnícka svojpomoc žiada vyvodenie zodpovednosti voči RTVS, zo strany Rady pre vysielanie a retransmisiu
Je až neuveriteľné, koľko priestoru dostáva v médiách pravicová opozícia. Matovič je na Ta3ojke od rána do večera. Média sa snažia vytvoriť dojem, že Matovič vystupuje v mene celej verejnosti. Akoby bol hlasom ľudu. Pritom stačí pozrieť reakcie jednotlivcov na sociálnych sieťach a zistíme, že situácia je presne opačná. Väčšina sa vyjadruje na správanie opozície veľmi kriticky.
Snaží sa aj prezident. Aj ten hovorí o tom, že ľudia nedôverujú tomuto štátu a podobné nezmysly. Ako keby boli ľuďmi iba tí, ktorí zdieľajú ich myšlienky, snahy o prevrat. Robotníci takúto hrubú demagógiu odmietajú. Chceme pokoj a právo v štáte. Veríme v Slovensko, veríme v našu vlasť
Robotníčky a robotníci
Robotnícka svojpomoc je občianske združenie, zaregistrované v roku 1995. Som presvedčený, že robotníci nepotrebujú politickú stranu. Naše postavenie v spoločnosti je veľmi podceňované. Vďaka roztrieštenosti, sme odstrkovaní na samí okraj spoločnosti. Ale ak sa zjednotíme, ak sa ozveme jedným mocným hlasom, tak nás tento štát začne brať vážne.K tomu nepotrebujeme parlament. Zakričať stačí z ulice a parlament nám bude slúžiť. Pretože to je napokon úloha parlamentu. Slúžiť ľudu a nie organizovať z opozície nepokoje a rozvrat! Prosím všetkých, ktorí si uvedomujú vážnosť situácie, zdieľajte všetky materiály, ktoré vydá Robotnícka svojpomoc. Budú uverejňované aj na našom webe. Ale je dôležité, aby sa o nás dozvedelo čím viac poctivých, slušných ľudí. Miesto medzi nami má každý ľavičiar, ktorý je ochotný niečo spraviť pre kolektív ľavičiarov. Ktorý cíti, že Slovensko potrebuje každého vlastenca s čistým srdcom. Každého človeka, ktorý si myslí, že priateľstvo, spolupatričnosť a láska k blížnemu je viac, ako bezbrehé rozkrádanie štátneho majetku. Ktorý vie, že ľudstvo napreduje iba vďaka poctivej práci a nie špekuláciám.