Hlavy hore robotníci, nám patrí budúcnosť!
Miroslav Kočnár 
Vo všetkých médiách sa stále viac národ straší čiernymi scenármi. Ako bude na budúci rok zle, ako vzrastie nezamestnanosť, aká bude drahota, aká kríza. Pripadá mi to ako lamentovanie starej baby, ktorá sa pozerá ako jej horí dom a nemôže hasiť, lebo je stará a nevládna. Tak sa aj tvária naši politici a ich hlásne novinárske trúby. Akoby sa nedalo nič robiť. Iba nariekať a konštatovať stav. Bude zle. Ale to predsa nič nevyrieši, strašiť ľudí. To by sme si mohli myslieť že vlastne sú neschopní. Neschopní niečo riešiť. Potom načo sa derú k moci? Aby zabezpečili sami seba a národ je im ľahostajný? To nás pripravujú nato, že bude stále horšie? Potom načo majú školy? Čo to je za odborníkov, keď iné nič nedokážu iba strašiť? Už nás pripravujú na nové "uťahovanie opaskov". A aby sme to neboli znovu iba my, priemerní občania, robotníci, dôchodcovia a bežní pracujúci ľudia, musíme byť pri tom. Musíme mať svojich ľudí, čo budú strážiť naše záujmy. Je to priam nevyhnutné, aby naši ľudia hovorili do toho, akým smerom pôjde Slovensko. Preto musíme voliť svojich. Voliť komunistov, voliť robotníkov. Oni nás nikdy nezradili ani nezradia! Sú totiž naši!
Robotnícka strana musí byť silná. Nebudeme do nekonečna trpieť, aby nás monopoly vykorisťovali, Aby si do nekonečna určovali ceny ako sa im ráči. Budeme vlastnými silami vyhodnocovať ceny energií u nás aj v okolitých štátoch. Budeme porovnávať a zisťovať, či sú monopoly na tom naozaj tak "zle" ako vyplakávajú. A keď zistíme, že nás klamú bude zle. Bude zle v prvom rade pre tých, ktorých štát platí aby nás chránili! A potom pôjdeme podľa vzoru našich kolegov z civilizovaného sveta a dokážeme monopolom, že aj keď sú monopoly, nemôžu si robiť čo ich napadne!
Prečo asi tak tvdošijne Viliam Notvotný z SDKÚ trvá na tom, že nemcnice sa musia transformovať? Za každú cenu sa snaží každého presvedčiť, že privatizácia nehrozí. Ja by som mal jeden návrh. Teraz ešte nik nevie, ako to vlastne s nemocnicami dopadne. Ale keby prešiel zákon tak, ako ho predložila vláda a nemocnice by sa začali privatizovať, tak Novotný by mal niesť sankcie. Jeho reči by sa mali posudzovať ako trestný čin podvodu. Nie je možné aby to stále tak fungovalo, že poslanci a on je dokonca predseda výboru, povedia a sľúbia čo im slina na jazyk prinesie a potom keď sa ukáže že klamali, nič sa im nestane! Treba ich začať trestať! Postaviť pred súd a odsúdiť!
Na Slovensku je rozšírený mýtus, že robotníci sú hlúpi a dobrí iba nato, aby robili a držali huby. Aby sa nestarali do toho čo sa robí okolo nich, aj tak ničomu nerozumia. Od prevratu je nám vtĺkané do hláv, že sme tu vládli s komunistami a že sme teda minimálne spoluzodpovední za všetko zlé, čo sa tu do 89 roku udialo. Žiaľ, niektorým klamstvám, ktoré na nás kydali pravicoví propagandisti, dobre preškolení za doláre, sme napokon aj my uverili. Uverili sme, že kapitalizmus nie je taký špatný, ako nás to učili komunisti. Uverili sme, že trh je samoočistný, samoregulačný a samosvätý. Tak sme teda nechali ten trh a jeho hlásičov volne a bez prekážok konať. Nechali sme sa obrať o štátny majetok, ktorý nás spoľahlivo živil, ktorý sme v potu tváre vlastnými rukami vybudovali, veď trh vie lepšie hospodáriť. Však štát to nevie. Kapitalisti nám ukážu ako sa správne gazduje. Nechali sme všetko sprivatizovať. Družstvá, komunálne podniky, služby, strategické podniky, banky. Nepozdával sa nám ten proces. Zdalo sa nám, že sa nič neprivatizuje, ale iba sprosto kradne. Boli sme však presvedčovaní, že tak sa to má robiť a že tak je to dobre a že my sa mýlime.
A ako to vyzerá dnes, po rokoch nášho mlčania?
Štát skoro nič nevlastní. Keďže nemá majetok nemá ani peniaze. Nemá ich na nič. Nemá na školstvo, nemá na zdravotníctvo. Nič nevie vybudovať za svoje a musí natŕčať ruku ako žobrák, aby mu niekto aspoň požičal. To sme chceli? Preto sme boli ticho a preto sme sa do ničoho nemiešali, aby sme takto dopadli? Držali sme huby, uťahovali sme si neustále opasky. Mysleli sme, že sa to zlepší. Ale sme boli naivní. Veď sa to stále iba zhoršovalo a stále iba zhoršuje! Tí čo nás presvedčovali celé roky o svojej ODBORNOSTI nám dokázali, že sú diletanti a vagabundi, ktorí dostali Slovensko na pokraj krachu! Otázkou iba je že či to spravili z nevedomosti, alebo s prehľadom. Či to nebolo plánované zbavenie suverenity Slovenska. Veď štát bez vlastnej ekonomickej sily je nula ! Je vydaný na pospas všelijakým finančným žralokom, špekulantom a Boh vie komu ešte!. Je namieste otázka, či vôbec ešte ako samostatný štát EXISTUJEME!
Aj preto vás všetkých slušných ľudí vyzývam. Stačilo! Voľme všetci spolu komunistov. Robotníci, roľníci, všetci obyčajní, jednoduchí a slušní ľudia. Nedajme sa už viac klamať a spojme svoje sily. Spolu s komunistami máme aj sily aj rozum! Len si to konečne musíme uvedomiť!
Komunistická strana na seba zobrala ťažkú úlohu: Rozhodla sa spojiť malé ľavicové strany. Rozhodla sa spojiť silu slovenského ľavicového človeka
V mimoriadnych parlamentných voľbách v marci na budúci rok pôjde o veľa. Podľa môjho názoru budú dokonca podstatné, kľúčové. V tejto ťažkej dobe voľby ukážu všetkým občanom, či sa dá dosiahnuť zmena kľudným, parlamentným spôsobom, alebo či bude musieť verejnosť pristúpiť k radikálnejšiemu vystúpeniu a vojsť do ulíc ako v 89 roku. Je evidentné, že atmosféra v spoločnosti stále viac dozrieva a nespokojných pribúda.
Na Slovensku vládnu pravicové strany. Robia si čo chcú, presvedčené, že sa stačí pár mesiacov pred voľbami začať tváriť ako bojovníci za práva občana. Strkajú sa do zadku ženám, dôchodcom, prvovoličom, všetkým tým o ktorých vedia, že chodia ku voľbám. Robotníkom a ostatným pracujúcim tým sa do zadku nestrkajú o tých si myslia že sú takí sprostí, že tí ani ku voľbám nechodia!
Ukážme analytikom, politológom a všetkým prorokom ako sa mýlia!
Nad Európou sa koncentrujú krízové mračná. Hrozí kríza o akej sa nám a naším rodičom ani nesnívalo. Kapitalizmus ukazuje, že jeho miesto je v minulosti a nie na vedúcom mieste spoločnosti. Vlastná chamtivosť a nenažratosť jeho predstaviteľov, jeho spôsobu hospodárenia zapríčinila, že nik presne nevie čo bude zajtra, čo pozajtra. Hlúposť ideológie nie je schopná nič nové vymyslieť, iba preniesť ťarchu vlastnej neschopnosti hospodáriť na najťažšie skúšané vrstvy obyvateľstva. Zneužívajú ťažký život pracujúcich ľudí a nakladajú im na chrbty stále viac.
Dokedy sa nechajú robotníci ešte zneužívať?
V snahe zabezpečiť aspoň základné životné potreby pre seba a pre rodiny sú pracujúci ľudia, všetci robotníci prinútení pracovať za každých podmienok a nezostáva im čas na osvetu. Nezostáva im čas organizovať sa, chodiť po schôdzach, navštevovať vlastné spolky, kluby. Lenže doba sa naozaj rýchlo mení. Nemôžeme už zostať nevšímaví ku dianiu okolo nás. Musíme sa viac starať o svoju budúcnosť a hľadať cestu k sebe a ďalším kamarátom. Musíme sa pripraviť na zlomové doby. Musíme sa organizovať, aby si s nami zas niekto nevytrel riť ako v osemdesiatom deviatom.
Aj ja som si uvedomil, že nemám právo sedieť doma na zadku. Hoci som uvažoval, že budem vývoj iba pozorovať a budem zasahovať do priebehu iba cez príspevky do debát na internáte, pochopil som, že to nestačí. Bol som presvedčený, že pre robotníkov som už spravil dosť a že už sa do politiky starať nebudem, ale to nie je správny postoj.
Musíme sa hľadať a musíme sa spolčovať tak, ako to robili naši otcovia a naši dedovia.
Robotníci sú natoľko rozdrobení, že nie sú momentálne schopní dať dohromady silnú a funkčnú politickú stranu. ROSU šupli pravičiaci do likvidácie. Asi nám nevedia odpustiť fakt, že sme Dzurindovi doniesli na úrad vlády na tácke hovno. Cez celú Bratislavu sme pochodovali pod heslom „Čo ste nám dali, to vám vraciame“. Odozva? Mizerná. Preto som prijal ponuku KSS, že ma dajú na ich kandidátku do predčasných volieb. Nemienil som kandidovať. Vyjadril som sa, že chcem komunistom pomôcť Podľa mňa sú jedinou stranou, ktorá si zaslúži dôveru robotníkov. Urobím všetko čo je v mojich silách, aby komunisti uspeli. Som presvedčený, že ak uspejú komunisti, bude to úspech ľavice. Úspech nás robotníkov a celej slovenskej chudoby. Pri komunistoch zmocnieme a pripravíme sa na zlé časy, ktoré nás čakajú
Miroslav Kočnár, predseda robotníckej strany (ROSA)
Veľmi pozorne sledujeme boj lekárov za lepšie pomery v zdravotníctve. Mnohí iní pracujúci Slováci by už dávno pustili do gatí. Spojené média sa nekompromisne do lekárov pustili. Ako na niečí príkaz. Strašia ľudí, vyhrážajú sa a vykresľujú lekárov ako hlavných vinníkov za stav zdravotníctva. Ako nenažrancov, ktorým ani nejde o pacientov, ale iba o vlastné platy.
Lekári zatiaľ odolávajú. Statočne sa držia, akoby ani neboli Slovákmi. Sme na nich hrdí. Aspoň oni lámu presvedčenie sveta, že Slováci sú neškodní barani, na ktorých sa dá aj drevo rúbať, aj tak si ústa neotvoria. A nebudú poslední. Ukazujú svojim kolegom z ostatných odvetví, že sa to dá. Že sa dá vyhrať. Pretože akokoľvek ich boj dopadne, oni ho už vyhrali!
Lekári nám všetkým ukazujú, ako sa má bojovať za svoje práva. Keby to bol iba boj za mzdy, tak ako sa nás o tom snažia presvedčiť vládne kruhy, tak by ich štrajk vyzeral veľmi jednoúčelový. Mohli by sme s nimi sympatizovať a trochu im aj závidieť, ale to by bolo všetko. Lekárski odborári však chcú toho viac. Ich požiadavky zašli oveľa dalej ako boj za zvýšenie miezd. Žiadali napríklad, aby sa zastavila privatizácia nemocníc. Veľmi správne nedali na pekné reči a pýtali záruky. To sa im aj čiastočne podarilo, pretože celá tortúra s nemocnicami sa presunula na vládu, ktorá vznikne po marcových voľbách. No a všetko nasvedčuje tomu, že vládnuť bude Smer a ten nemá privatizačné chúťky.
Rovnako chcú, aby sa dodržiaval Zákonik práce, čo je vzhľadom k tomu, že Zákonik práce je ZÁKON naozaj originálna a varujúca požiadavka. Zákony sa majú dodržiavať automaticky a keď niekto musí žiadať doržiavanie zákona vzburou, namieste je otázka:
A ďalej: Čo je na tom zlé, ak žiadajú, aby zdravotné poisťovne platili reálne ceny za výkony? Predsa je prirodzené, že ak zaplatí nemocnica za kilo sádry jedno euro, nemôže jej za kilo sádry zdravotná poisťovňa zaplatiť 50 centov?! To by sa potom gazdovalo poisťovniam. To by sa potom kecalo, ako zle nemocnice gazdujú.!
Lekári nám ukázali, ako sa to má robiť. Nedať sa. Otázkou zostáva, ako to bude pokračovať. Väčšinu svojich požiadaviek aj vybojovali. Teraz im núka elegantné ukončenie vzbury Fico. Možno by to aj mali prijať. Pretože je otázkou, čo si vlastne tento režim môže dovoliť. Koľko vlastne máme prostriedkov v štátnej kase. Pretože tento lekárský protest môže byť spúšťačom. Môže spustiť lavínu nepokojov a nato sme my robotníci ešte neni pripravení. Ak by sa začalo proti režimu hromadne vystupovať v tejto dobe, režim by to dlho nevydržal. A potom čo by sa vlastne stalo?
Lekári by vycúvali tak ako študenti v 89 roku a nič by sa nezmenilo. Musíme sa pripraviť na zmenu lepšie ako v 89 roku. Musíme vedieť ako začať a ako skončiť. Musíme vedieť nielen čo chceme, ale aj ako to chceme dosiahnuť a s kým. A pokiaľ si nevieme zodpovedne odpovedať na tieto otázky, musíme brzdiť a pripravovať sa.
Megakauza, megaškandál megaaféra...
Jedna vec je istá. Krátkotrvajúca vláda Ivety Radičovej a jej stranického šéfa v pozadí, sa zapíše do histórie ako najkratšie (našťastie) trvajúca a najškandalóznejšia zároveň. Kríza kapitalizmu nemohla nepoznačiť aj svoj slovenský výhonok. Chaos a bordel, smrad, ktorý zostane na jar po tomto vládnutí, sa bude iba ťažko upratovať. Nástupcom nebude čo zavidieť a občanom tiež.
Vláda ktorá po pravicových Hurónoch nastúpi sa bude mať čo obracať a občania si budú musieť pri jej nepopulárnych opatreniach často vypočuť, že je to dedičstvo po predošlých dobrodruhoch
Nie je dňa, aby sa v niektorom médiu nestrašilo blížiacou sa krízou. Neustále je nám pripomínané, aký nás čaká zlý rok, alebo ešte horšie – zlé obdobie. Obdobie, ktoré môže trvať viac rokov. Zvýši sa ešte viac nezamestnanosť, ešte viacej porastu ceny a na zvyšovanie platov, alebo dôchodkov, aspoň tých reálnych môžeme zabudnúť. Jednou vetou, čaká nás znižovanie aj tak mizernej životnej úrovne.
Mnohí z nás prežívajú iba vďaka všelijakých výpredajov. Mnohé rodiny ani netušia, ako chutia čerstvé mäsové, alebo mliečne výrobky. Sú nútene kupovať všetko pred ukončením dňa spotreby, alebo dokonca po záruke a ešte sa aj tešia, že také potraviny sa im ušli. Keď sa teda bude ďalej zhoršovať životná úroveň, tak asi budú musieť žrať pomyje, alebo sa chodiť pásť. Alebo sa konečne riadne naštveme a budeme sa pýtať:
Ako je možné, že náš štát je taký zadĺžený?
Kto dovolil správcom Slovenska takto náš štát zadlžovať?
Čo sa stalo s peniazmi ktoré sme si požičali?
Od koho sme si požičali, keď nik okolo nás nemá peniaze a zadĺžený je celý svet?
Kde miznú hodnoty, ktoré vyprodukujú naši robotníci a všetci pracujúci?
Slovensko nemá stále peniaze na nič. Nemáme na zdravotníctvo, nemáme na školstvo. Nemáme na výstavbu a údržbu ciest. Stále žijeme na dlh.
Hociktorá stará baba vie, že minúť môže iba toľko koľko má v pudilári. Vie to aj každý normálny Slovák. Len inteligenti čo vedú štát to nevedia! Naše prijmi sú iba smiešnou napodobneninou príjmov ostatných obyvateľov členských štátov Eurozóny. A to sa týka tak robotníkov, tak roľníkov ako aj ostatných pracujúcich vrátane všetkých dôchodcov. Ako tak sme s tým zmiernení a držíme ústa, s nádejou, že sa to raz zlepší. Ale aby sme si aj napriek tomu museli znovu uťahovať opasky, tak to už je sila. Nerozhadzujeme. Šetríme. V porovnaní s ostatnými európskymi národmi sme pracovití, skromní a nenároční.
Ako tieto prednosti národa využíva jeho reprezentácia? Kde sa prejavila naša národná skromnosť a nenáročnosť, keď sa nás problémy tzv dlhovej služby dotýkajú tak isto ako štátov, ktoré si žijú nad pomery? Čo to, aké bandy sa striedajú na Slovensku pri moci, keď to s nami neustále ide iba dolu vodou?
Vyzerá to tak, že v kapitalizme sa človek môže aj roztrhať, pažravci nemajú nikdy dosť. Je to kríza politického aj hospodárskeho systému, ktorý bol Slovákom proti ich vôli nanútený. Dobre sa nežije poctivému človeku, ktorý sa živí prácou. Nadštandardne si užívajú špekulanti, príživníci a zlodeji. Všelijakí cudzopasníci, ktorí sa nesú na chrbtoch pracujúcich ľudí. Odľudov, ktorí si prispôsobujú právny a hospodársky režim pre svoje potreby a na svoj obraz.
Slovensku sa dobre vládne. Celý svet sa búri, iba na Slovensku je pokoj. Čo by za takéto teľce dali napríklad vládcovia USA, Talianska, Grécka... My sa budeme musieť všetko iba naučiť. Príliš ľahko sme sa dostávali dopredu a tak sme nikdy nemuseli prinášať nijaké zvláštne obete. Ešte aj do samostatného Slovenska sme boli dokopaní! Konečne sa však budeme musieť rozhýbať. Budeme si musieť spomenúť, ako sa s kapitalizmom bojuje. Ako to robili naši predkovia. Musíme si uvedomiť, že žijeme dobu, ktorá sa s nikým nehrá. Budeme sa musieť viac zomknúť. Inak skončíme ako poslední žobráci. Budeme musieť zaplatiť všetky účty za krízu, ktorú sme nezavinili. Ak sa kapitalizmus zloží a my nebudeme dostatočne silní, čo bude s nami? Tí čo doteraz kradli majú dosť nahrabané. Oni sa báť nemusia. Dnes sú na Slovensku a zajtra si budú užívať na Jamajke. Ale čo my? Čo spravia robotníci, dôchodcovia, ktorí celí život poctivo robili a robia? Z roboty nezbohatli a veľa krát okrem vlastnej práce nič nevlastnia! Rezervy vytvorené za socializmu sú dávno preč!
Prvé tri miesta obsadia na kandidátke strany SDKÚ absolútne neschopné individuá. Beriem to tak, že SDKÚ sa nám občanom Slovenska posmieva. Má nás za debilov, ktorých sa netreba báť. Debilov, ktorí aj napriek tomu že dobre vedia, akí odľudia sú tri spomínané NULY a aj tak sa dostanú do parlamentu. SDKÚ by sa v normálnej spoločnosti do parlamentu dostať NEMALA! Veď si len spomeňme čo títo traja výtečníci vlastne pre Slovensko spravili.
Dzurinda sa v predošlých voľbách vzdal vedenia strany do volieb, pretože boli odhalené jeho techtle mechtle so schránkovými firmami. Počas jeho vládnutia sa z robotníkov a najslabších sociálnych skupín stali poslední žobráci! Aj v tejto vláde, hoci bol akože ministrom zahraničia mal hlavné slovo a čo táto vláda okrem rozvratu a chaosu dokázala?
Žitňanská okrem naháňania Harabíne a štvania bez tak rozoštvaných sudcov iné nič nerobila.
A Mikloš? Stav financii našej republiky a stav jeho majetku hovorí za všetko. Správne by jeho výsledky ako ministra financii nestačili ani na výkon funkcie pokladníka telovýchovnej jednoty Slovan Horná dolná!
Robotníci sa od prevratu roku 1989 nikdy nezmohli na takéto vystúpenie, ako nám dnes ukazujú lekári. A pritom dôvodov mali bárs koľko. Prečo neboli schopní takéhoto vystúpenia, na to ľahká odpoveď neexistuje. Ani sa nebudem teraz pokúšať odpovedať. Budem ďalej sledovať priebeh terajšieho štrajku a po jeho skončení sa vyjadrím. Tento štrajk totiž možno ponúkne odpovede aj na iné ďalšie otázky. V každom prípade robotnícka strana lekárov podporuje. Podporuje ich ako ľudí, ktorých život je závislý od ich práce. Sme na jednej lodi. Robotníci, lekári, všetci čo si na živobytie zarábajú svojou prácou. Nehľadíme nato, že bežní robotníci zostávali v čase svojich protestov sami. Neboli sa schopní podporiť ani navzájom.
Pokiaľ ide o vládu I. Ra;dičovej tak je nepochybné, že celá doba jej vládnutia je jeden veľký prepadák. Jeden za druhým nám ministri ukazujú, že sú neschopní diletanti. Uhliarik by sa mal vzdať tej cti byť ministrom. Jeho postoje by nestačili ani nato, aby viedol partiu murárov!
Budeme sa vyjadrovať tak ako to vieme. Budeme písať o tom o čom budeme chcieť. Nebudeme počúvať poučovania inteligentov, ktorých rozum bol dobrý iba nato, aby pripustili likvidáciu socializmu. Nebudeme počúvať ani tých mudrcov, ktorí nás budú poučovať čo je a ako sa robí politika. Čo je a ako má vyzerať ta správna revolučná ideológia. Robotníci sami dobre vedia kde ich tlačí topánka!
|
|